Abstraktné umenie – umenie, ktoré nezobrazuje predmety ani ľudí.

Akryl – syntetická emulzná farba, ktorá kombinuje niektoré typické vlastnosti tradičnej olejovej farby (napr. hustá pastózna farba) s určitými vlastnosťami vodových farieb (napr. transparentnosť).

Akvarel – maľba riedkymi vodovými farbami, ktoré sa miešajú s vodou a sú priezračné, lazúrne. Aqua z lat. = voda .

Alla Prima – maľovanie na podklad priamo, bez akejkoľvek podmaľby či prípravnej kresby.

Art Brut – v doslovnom význame „drsné umenie“, vymyslené francúzskym umelcom Jeanom Dubuffetom (1901 – 1985). Umenie v surovom stave, obrazy a grafity na stenách vytvorené amatérmi (bez príslušného vzdelania).

Avantgarda – umenie, ktoré je natoľko novátorské, že predbieha hlavný umelecký prúd svojej doby a oficiálny systém, aj inštitúcie ho odmietajú ako neprijateľné.

Bauhaus – slávna škola moderného umenia, ktorú otvorili v Nemecku v roku 1919 a v roku 1933 ju nacisti zatvorili. Mala výrazný vplyv najmä na architektúru a dizajn.

Biedermeier – prevládajúci štýl v Rakúsku a Nemecku v prvej polovici 19. storočia. Jednoduchý, malomeštiacky, skromný, konzervatívny a dobre prepracovaný štýl.
Digitálne umenie – je súčasťou nových médií. Na tvorbu a prezentáciu umeleckých diel využíva nové technológie a informatiku. Technológia sa tak stáva základným médiom a prostriedkom na tvorbu nových umeleckých foriem, ako net art, interaktívne umenie, virtuálna realita, elektronické umenie, nové média, cyber art a iné.

Diptych – obraz pozostávajúci z dvoch častí.

Figuratívne umenie – umenie, ktoré znázorňuje rozpoznateľnú prírodu, predmety a postavy. Opak abstraktného umenia.

Freska – taliansky fresco znamená „čerstvý“. Maľba na vlhkú omietku steny, ktorá keď uschne, stane sa súčasťou omietky. Musí sa to preto robiť rýchlo a s absolútnou istotou, pretože opravy nie sú možné. Omietku treba osekať a začať odznovu. Asi najznámejším príkladom sú Michelangelove stropné maľby v Sixtínskej kaplnke.

Glazovanie – technika starých majstrov, pri ktorej sa pokrýva vrstva zaschnutej olejovej farby priehľadnou vrstvou inej farby.

Gvaš – neprehľadná akvarelová farba.

Inštalácia – dielo, ktoré vzniklo na základe kombinácie dvoch alebo viacerých umeleckých postupov, techník či médií. Jej cieľom je reagovať na daný priestor a ponúknuť návštevníkovi nový pohľad, novú skúsenosť na okolité architektonické prostredie.
Kompozícia – usporiadanie, skladba umeleckého diela.

Kresba – výtvarný prejav tvorený prevažne líniami a obrysmi, čím sa líši od maľby. Ďalším rysom kresby je jej technická stránka – najčastejšie kreslíme na papier napr. perom, tužkou, uhlíkom.

Lazúra – vrchná transparentná vrstva olejovej farby nanesená na spodnú vrstvu maľby tak, aby umožnila vyznieť spodnej vrstve.

Maľba – dôležitým rysom maľby je práca s farbou. Maľba sa od kresby líši tým, že nie je založená na líniách, ale na farebných plochách a prechode svetlých a tmavých miest .

Olejomaľba – patrí k najmladším technikám. Tak ako ju poznáme dnes vznikla v 15. storočí a v 16. a 17. storočí sa stala prevládajúcim druhom maľby. Olejové farby sa vyrábajú z práškového pigmentu zmiešaného s olejom. Olej spôsobuje pomalé schnutie čo je výhodou oproti ostatným technikám. To je aj dôvodom najväčšej obľúbenosti olejových farieb, pretože umožňuje dlhšie pracovať do mokrej maľby. Olej dodáva farbám lesk, hĺbku, priezračnosť, ale spôsobuje taktiež časom ich žltnutie, tmavenie.

Pastel – práškový pigment zmiešaný s hlinou, gumou alebo živicou. Nanáša sa priamo na papier a často sa zmäkčuje a rozotiera prstami, čím sa docieli jemný, kriedový odtieň.

Plenér – maľovanie krajiny vo voľnej prírode (z franc. en plein air = pod šírym nebom) .

Súčasné umenie – nadväzuje na moderné umenie (impresionizmus, kubizmus, nový realizmus, pop art), je to umenie dneška, neprestajne sa vyvíja a je zrkadlom aktuálnej doby a spoločnosti. Prostredníctvom nových techník a postupov sa zaoberá aktuálnymi témami a problematikami. Medzi najvýraznejšie prúdy patrí napr. konceptuálne umenie, kde myšlienka, nápad, koncept sú dôležitejšie ako samotné estetické stvárnenie diela. Práve preto je dielo častokrát na prvý pohľad ťažko zrozumiteľné a vyžaduje si podrobnejšie vysvetlenie, zamyslenie či rešerš. Vo všeobecnosti sa za súčasné umenie považuje umelecké dielo, ktoré vzniklo po roku 1960.

Triptych – obraz skladajúci sa z troch častí.

Vizuálne umenie/Visual art – druh umenia, ktoré vnímame zrakom. Hlavné vyjadrovacie prostriedky sú línia, farba, tvar, svetlo. Medzi vizuálne umenia patrí predovšetkým výtvarné (maľba, kresba, socha), fotografia, film, architektúra, video tvorba, počítačová grafika a animácia či grafický dizajn.

Zátišie – témou zátiší bývajú neživé, nepohyblivé predmety. Tento typ obrazov sa preslávili najmä holandskí umelci po roku 1600. Rozlišujeme zátišie poľovnícke, kuchynské, s jedlom a veľmi obľúbenou témou sú aj kytice.

Pojmy týkajúce sa grafickej tvorby:

Akvatinta – grafická technika, ktorou sa dosahuje mäkké, často zrnité odstupňovanie farebného tónu.

Autorská tlač – tlač mimo náklad. Táto tlač je podpísaná autorom a označená E.A., A.T., aut. tlač ap. Počet autorských grafických listov by nemal presiahnuť náklad 5-10% číslovaného nákladu. Jedná sa o tlače, pri ktorých autor skúša rôzne farebné tóny alebo stav štočku. Často si autor vytvorí niekoľko autorských výtlačkov pre svoj archív.

Drevoryt / Drevorezba – najstaršia grafická technika, v Európe od 2. polovice 14. storočia. Jedna z najzákladnejších tlačiarenských techník, pri ktorej predloha, ktorá sa má vytlačiť, je vyrytá do dreveného štočka. Drevený štočok sa reže pozdĺžne z kmeňa stromu. Kresba sa reže zrkadlovo obrátene do vyhladenej plochy štočka v smere pozdĺžnych línií, nikdy nie krížom. Charakteristickým znakom je kontrast hrubých línií a plôch. Tlačiarenská čerň sa nanáša tampónmi alebo valčekmi na spracovaný štočok a tlačí sa na priložený papier. Túto techniku využívala väčšina tlačí v 15. a 16. storočí, najmä pri ilustrovaní kníh. V súčasnosti ju nahradilo rytie do kovu.

Grafika – jede z druhov výtvarného umenia. Grafikou nazývame dielo, pri ktorom autor použije jednu z grafických techník a dielo reprodukuje ručne na stanovený počet exemplárov. Počet exemplárov tvorí náklad, za ktorý umelec zodpovedá a sám ich podpisuje. Každý z týchto grafických listov je považovaný za originál, nie za kópiu.

Lept / Leptanie – grafická technika, ktorá sa vo veľkom používa už od 17. storočia. Najskôr sa ručne nakreslí čiara najčastejšie do medenej platne, na ktorú sa nechá pôsobiť kyselina, ktorá vyleptá stopu do kovovej platne. Vytvorí jemnú, voľne plynúcu čiaru s mäkkým obrysom. Čím dlhšie kyselina pôsobí, tým je tlač tmavšia.

Linoryt – reliéfna tlač vytvorená z kúska linolea. Linoleum je mäkké a tak sa do neho vyrezáva ľahšie ako do dreva. Tlačí sa farba nanesená na vyvýšených miestach.

Litografia – osamostatnila sa začiatkom 19. storočia. Grafická technika využívajúca tlač z plochy, pri ktorej tlačovú formu tvorí litografický kameň s kresbou nanesenou na litografiu kriedou. Mastná kresba, na ktorú kameň chemicky reaguje leptaním, vnikne do hĺbky kameňa. Mastná tlačiarenská farba nanesená na navlhčený kameň valcom sa zachytí iba na mastnej kriede. Na papier sa potom otlačí veľkým tlakom. Vzniknutý obraz vyzerá, ako by bol vytvorený mäkkou alebo mastnou voskovkou.

Mezzotinta – grafická technika tlače z hĺbky, pri ktorej sa medená platňa najprv rovnomerne zdrsní po celej ploche krážovým vrypom. Potom sa škrabkou, hladidlom a rydlom vytvára odškriabaním a vyhladením zdrsnenej plochy nelíniová kresba, ktorá je pri tlači biela. Technikou sa dá docieliť „maliarskosť“ a sýtosť tvarov, preto sa presadila najmä v baroku.

Monotypia – jednoduchá tlač zhotovená maľovaním na sklo, kov alebo kamennú dosku s následným prenesením obrazu odtlačením na papier. Vzniká jediný odtlačok, pričom sa zároveň zničí predloha. Odtlačok je tak unikátom.

Oceľorytina – vyrytá alebo vyleptaná medená platňa elektrolyticky pokovaná oceľou tak, aby stvrdla a mohla vytvoriť viac odtlačkov. V tomto procese sa stratí istá jemnosť a nuansy obrazu.

Odtlačok – tlač zhotovená pritlačením platne alebo štočka na papier.

Rytina – v grafike súhrnné označenie pre grafické techniky tlače z výšky (drevoryt), z hĺbky (medirytina, oceľorytina) a z plochy (litografia), pri ktorých sa používajú rytecké nástroje (rydlá, ihly).

Sieťotlač – tlačiarenská metóda, pri ktorej sa tlačiarenská alebo iná farba pretláča cez jemnú, zvyčajne hodvábnu sieť, na ktorej je obraz. Vynájdená okolo roku 1900.

Suchá ihla – je umelecká grafická technika tlače z hĺbky známa už v 17. stor. Vyznačuje sa mäkkými líniami, malebnými tónmi plôch vytvorenými rytím grafickej ihly do mäkkej kovovej dosky.

Tlač z hĺbky – označuje metódy grafiky, ktoré zahŕňajú rytie do povrchu kovovej platne (zvyčajne medenej). Farba sa potom dodáva na kovovú platňu, vnikne do línií a zostáva tam, zatiaľ čo zvyšok plochy zostáva čistý. Potom sa platňa prikladá na vlhký papier a tlačí sa na ňu, čím sa na papier pretlačí vyrytý obraz z platne. Napr. rytina, suchá ihla, mezzotina, akvatinta…

Tlač z výšky alebo vysoká tlač – najstarší súbor tlačových techník. Jej princíp spočíva v tom, že sa obraz nakreslí na formu a miesta, ktoré sa nemajú otláčať sa mechanicky, prípadne chemicky odstraňujú. Na ostatné nevyhĺbené miesta sa nanesie tlačová farba a tieto miesta sa za primeraného tlaku otlačia na papier. Tlačová forma môže byť z najrôznejšieho materiálu. Techniky tlače z výšky sú napr. drevorez, drevoryt (xylografia), linoryt.